(en) & (sk) Michal Ondrejčík

In the following lines I shall speak of a republic which strives to compete with Ukrainian power in the Zakarpattia Oblast. The reason for its origin is the fact that since 1991 Ukraine has been ignoring the requests of Carpathian Rusyns, who supported the status of a special self-governing administrative territory in the 1991 referendum by 78.2 percent of votes. This autonomy of Carpathian Rusyns has remained unrealized until present time. Following many attempts to negotiations with Ukrainian representatives, on 1 December, 2008, Rusyn activists decided to declare the restoration of pre-Soviet status of the Republic of Carpathian Ruthenia because according to Rusyn representatives, Czechoslovakia doesn't exist any longer, and the only way to realize this status is the declaration of an independent sovereign state, namely the Republic of Carpathian Ruthenia.

The above mentioned is the result of utter destruction and hopelessness, which (the representatives of a part of Rusyn activists in Zakarpattia) apparently yielded to in their hopes for solution to the problem in terms of the current state unit. The initial milestone here is the Ukrainian Government, which has ignored legitimate requests of Rusyns for the recognition of Rusyn nationality as well as Rusyns themselves as autonomous inhabitants of Carpathian Ruthenia. Concurrently, natural resources have been plundered for years in Carpathian region. Neither economy nor infrastructure has been developed (1).

This article has come to life thanks to the information support of the Prime Minister of the Republic of Carpathian Ruthenia (who is at the same time the press attaché of the spiritual father of Carpathian Rusyns, father Dimitriy Sydor) – Petro Getsko – whom we would like to express our thanks in this way. Simultaneously, we managed to get the statements of Alexander Zozuľák, the former Executive Secretary of the World Council of Rusyns (hereinafter "WCR”), and its current Executive Secretary Vladimír Protivňák. Also the Chairman of WCR Djura Papuga has presented his stance on the matter. Personal standpoints and opinions have been provided also by Agáta Pilátová, who works in the Society of Friends of Carpathian Ruthenia in the Czech Republic. In addition to the aforementioned, we managed to obtain the stance of the Chairman of the Committee on Human Rights, National Minorities and Inter-Ethnic Relations of the Supreme Council of Ukraine Oleg Oleksandrovych Zarubinsky.

Virtual republic

The Government of Carpathian Ruthenia has been functioning in a virtual regime. The reason is simple: According to our sources, Ukrainian secret services have been analysing their representatives, they have been monitoring their activities and developing countermeasures aimed at their marginalization and prevention in further activity. The entire system functions as follows: the Government is active in social networks www.odnoklassniki.ru (2), www.vkontakte.ru (3), and www.facebook.com (4), namely in groups "Republic of Subcarpathian Rus”. In the network "Odnoklassniki”, in the group there are nearly seven thousand people, there are at least ten people from every seat in the Carpathian region (5). The said group is the basic mechanism of collaboration between the Government and the inhabitants. There you can learn which steps it has carried out and which steps it is about to adopt. In terms of the discussions about the governmental program the documents regarding its activity are being prepared here. In this network online conferences are held twice a week in terms of which individual problems are discussed – these discussions constitute the foundation for the adoption of individual governmental resolutions. Also experts joint the debates. Besides these experts, more than fifteen thousand people have access to the discussions (6). Another forum of the Government works in terms of the social network Vkontakte, which is intended mainly for the work with youth. Around 1,200 people are registered there (7). Facebook is intended predominantly for the work with the Rusyn diaspora.

In this stage the Government has already been constituted (in office since 1 December, 2008), all ministries as well as eight regional gubernators exist. Most of the ministers hold online conferences in terms of which the citizens may acquaint themselves with issues and trends in economy, politics and social area. Moreover, international scientific conferences are held. They are attended also by members of the Government. The whole of activity in real level has been suspended due to several alleged swoops and subsequent seizure of technology by secret service.

If face of all the events, in 2009, the Government drew up, adopted and released plenty of documents and decisions and commenced public discussion about Carpathian Ruthenia economic doctrine, the budget of Carpathian Ruthenia (8), Rusyn national concept, Memorandum of the Government and finally the project of the Constitution of the Republic of Carpathian Ruthenia (9). In 2009, the Government's preparation works in diplomatic circles were finished with the aim of international recognition (10), which is scheduled for the year 2010 according to available sources.

As far as concrete names of the member of the Government of Carpathian Ruthenia are concerned, it is not possible to ascertain them by means of public sources as Ukrainian power adopts repressive measures (11) against the Rusyn movement the consequence of which is, for instance, also the trial with the spiritual father of Carpathian Rusyns Dimitriy Sydor (12).

In last year's November, the Coordination Council of Rusyns was established in Mukachevo. Out of twenty registered organizations 17 became united within. As of the remaining three organizations, according to Petro Getsko, we may say that they have been functioning controlled by SBU and were established for the purpose of making the opposition to the Rusyn movement.

The number of Rusyns in Carpathian region still unclear

In 2001, the hitherto last census in Ukraine was carried out. Allegedly, Ukrainian power took all measure possible to cut the number of Rusyns living in the region. Three years before the census, Rusyn lobby pursued intensive activities so that the Rusyn nationality too became implemented in census sheets on national level. However, they failed. Despite obstacles on the part of the central Government, about then thousands people professed Rusyn nationality in the census sheets. And it wasn't easy. At some places it was accompanied by big scandals, trials or personal check of Rusyn activists. All census takers, chairpersons of municipal assemblies were allegedly instructed in advance "how it should be done correctly” – Rusyn nationality doesn't exist. This Ukrainian attitude springs probably from the history, since after World War II, the Rusyn nationality was officially abolished.

Rusyn activists organized own parallel census in the Zakarpattia Oblast. The result was an interesting fact - Rusyn nationality was professed by around 200 thousand people (although this census took place just in two districts). All census sheets are kept by individual members of the Rusyn movement, but Ukraine ignores them. Nowadays, more then 800 – 820 thousand Rusyns have been living in Zakarpattia Oblast of the Ukraine according to other estimates (13).

According to the statement of the Chairman of the Committee on Human Rights, National Minorities and Inter-Ethnic Relations of the Supreme Council of Ukraine Zarubinsky, the Act on National Minorities in Ukraine (its article 11) permits to choose and change nationality. From this follows that the choice of nationality is a personal right of every Ukrainian citizen. He at the same time adds that there is no normative regulation defining comprehensively the official list of nationalities recognized by Ukraine.

According to last census in Ukraine in 2001, the number of the members of sub-ethnic groups in terms of the Ukrainian nation was released, among them were Byokos, Hutsuls, Lemkos, Litvins, Poleshuts and Rusyns, who have been still living in the territory of Ukraine. Their total number, ascertained by means of the census, reached 32.4 thousand persons, out of which 10.2 thousand persons were Rusyns. According to the results of the I.F. Kuras Institute of Political and Ethnic Studies of the National Academy of Sciences of Ukraine, Rusyns are an organic part the Ukrainian nation – i.e. it sub-ethnic group – according to all ethnographic and linguistic signs (14).

Relations with Kyiv

At present, we cannot talk of any official relations between Rusyn bodies and the Central Government. Without exaggerating, we may say that one of few ways how Kyiv communicates with Rusyn activists are infinite interrogations through the Security Service of Ukraine (hereinafter "SBU”). Another way is the written contact, where, upon the written request of Uzhhorod, either nobody or only common officials answer to the requests of Rusyn activists. Analogical situation is also in the relations with the President's administration and regional administration. The only honourable exception is the cooperation with at least half of the deputies of regional assembly, which the bodies of state power haven't demolished yet. Among the projects conducted during last two years is, for example, the recognition of Rusyn ethnicity on municipal regional level, which means that on the national level Rusyns are discriminated. The political decision to restore Rusyn anthem has been attained as well.

Modus operandi of SBU

As mentioned above, relations of Rusyn activists with official Kyiv are under way predominantly on the level of the activities of the Secret Service of Ukraine that are focused on the activity of Rusyn activists. According to Getsko, SBU operates in the following way:

1. By winning mostly marginal Rusyn activists for the purposes of collaboration, it penetrates Rusyn organization. Having achieved the corresponding number of influence agents, it hampers the decision-making process as well as the work of authorized persons;
2. Leads a discrediting media campaign against the representatives of the Rusyn movement in terms of which it strives to compromise them by releasing information about their alleged alcoholism, skirt chasing or idiotism. The media take from each other the given untruthful information spreading it with the overtone that in the Rusyn movement there are just marginal people and agents from the Kremlin and Hungary;
3. Summons activists for several-hour interrogations into SBU or conducts random interrogations directly at the place of the occupation or residence of Rusyn activists, in terms of which it tries to prove the guilt of the interrogated person or forces him/her to confession in all possible ways;
4. If Ukrainian nationalists hold meetings with slogans like "Off with the Hungarians and Rusyns from the Ukrainian soil of Zakarpattia!”, SBU brings them to Rusyn activists and they are untouchable in practice – they aren't prosecuted by anyone for instigating ethnic hatred, although their guilt has been proved several times;
5. SBU agents spread leaflets with photographs of an unspecified Rusyn leader with the title "Wanted by SBU” among Rusyn villages asking the people, who know of the residence of the wanted Rusyn, to call the agency;
6. Carries out swoops in Rusyn houses and churches with the aim of evoking fear in the environment of Rusyn activists – the given objective is partially achieved.

According to Getsko, SBU was the initiator of the rupture among Rusyns. Ukrainian agents are reported to have worked among Rusyns since 1991. At the beginning of 2008, SBU succeeded in penetrating the structures of the Rusyn movement. Allegedly, a large number of new, aggressive agents took part in it. One of them is said to have even penetrating the leadership of one of Rusyn organizations. In the course of last two years, people spoke much of an alleged rupture within the movement, of alleged existence of a pro-Russian and pro-European wing of the movement, of Rusyns who want to create a kind of second pro-Moscow Abkhazia in the Carpathian Ruthenia. According to Getsko, SBU agents used to write provocation letters about these matters to Russian representatives Medvedev, Putin and Gryzlov.

These letters were sent by SBU often on behalf of "alternative” Rusyn organizations. They contained provoking requests claiming not to recognize the conclusions of the congress in Mukachevo dated 25 October, 2008, which re-restored the pre-Soviet status of the Republic Carpathian of Ruthenia, and not to support financially those Rusyns who declared this status - otherwise these Rusyns were reported to start military actions. Other letters sent by SBU on behalf of the objectors of the Rusyn movement contained names of alleged cheaters from the Rusyn movement who were said to have obtained millions dollars from Russia and have done nothing. On the other hand, in the letters they used to convince the addressees that they were the right people to deserve this money because they were able to spend it better for the development of the Rusyn movement.

Apart from the measures mentioned Ukrainian secret services used to publish materials compromising the leaders of the Rusyn movement, e.g. father Sydor, Getsko, Zhupan, Mikulina, Djugan and others (15). All of that immediately after the Russian movement managed to free from Ukrainian agents. Relatively recently, another trio of Ukrainian agents has been disclosed (16).

SBU is said to exert pressure also on Rusyn media. Following the swoops in some Rusyn editorial offices, the newspapers "Carpathian Ruthenia” and "Christian Homeland” ceased to be published. They got a ten minute show in Rusyn language in local television, but the editor is only allowed to sing and dance. He wasn't allowed to deal with any political questions (17).

The financing of the Rusyn movement

Rusyn leaders reject any financial support of the Kremlin (18). According to them, they are financed solely by means of contributions of Rusyn middle class in Zakarpattia as well as financial contributions of Rusyn diaspora in the US, Canada, Germany, the Czech Republic and Russia. They say SBU severed all the financial flows it could. Therefore the elementary burden of financing lies on the shoulders of Rusyn middle class, entrepreneurs in particular, according to Rusyn representatives. Means suffice for business trips, indirect expenses, like rent and wages. They have though little but enough money - many Rusyns even work for free.

In spite of the statements of Rusyn activists the question remains who does instigate their activities, who does finance them, who does spend money for the relatively wide propaganda activity? Perhaps Russia in order to destabilize the situation in Ukraine and uphold thus indirectly also its claims and interests in other Ukrainian regions. Or, for instance, the Orthodox Church? Answers to these questions remain unanswered as to concrete information, but such broad-concept activity must cost money. Where does the money come from (19)?

Economy of Carpathian Ruthenia

The Zakarpattia Oblast is the poorest region of Ukraine and that's why many Rusyns search for work right beyond the borders of their region. On the basis of statistics from 2008 and 2009, Rusyn migrants working abroad brought approximately half a billion euro from abroad. Up to 15 thousand people work in the US, mostly with university education. More than 200 thousand in Russia and more than 100 thousand in the states of the European Union. The lowest salary of a Rusyn "gastarbeiter” amounts to 1,000 euro; women have lower salary. In most cases migrants work in the field of services and construction. In Ukraine Rusyns are allegedly allowed to work in state administration to a rather limited extent – their total number amounts just to 5 thousand people. The work in leading positions is almost out of the question. The amount of salary reaches the level between USD 200 and 300. Approximately 270 thousand people have reached retirement age – the core are Ukrainians and Russian – retired soldiers. In case of the return of "gastarbeiters” there is the threat that the unemployment rate in Zakarpattia achieves as many as 60 percent.

From the aforementioned facts follows that the region of such a small extent and thus much economically weak and dependent like Carpathian Ruthenia has no hope for quite independent existence so far. Finally, it isn't even rooted in its historical tradition. Therefore this very objective can be regarded as not too wise since Carpathian Ruthenia suffers permanently in terms of the big whole, we may even say that it is exploited. A more real scenario can be considered the acquisition of as large and wide economic as well as political autonomy as possible in terms of the current Ukraine (20).

Carpathian Ruthenia, Rusyns and Slovakia

Current Rusyn movement doesn't consider the attachment of Carpathian Ruthenia to Slovakia because according to the statements of its representatives, it would be equally dangerous step as the persistence in the state whole with Ukraine. The same holds true for current Hungary – the Governments of Slovakia and Hungary aren't biased on favour of Rusyns. The main course of Carpathian Ruthenia for the next 50 years is the restoration of pre-Soviet status of Carpathian Ruthenia as quoted in Rusyn national concept. According to Rusyn leaders, the one who bore the blame for the commitments of the Treaty of Saint Germain not being fulfilled is the state power in the era of the first Czechoslovak Republic (21). The primary objective is the independent and sovereign Republic of Carpathian Ruthenia, which will be integrated into European structures – all of that in active attendance of the Czech Republic, Germany, the US and Russia.

Simultaneously, the question is pending whether the Slovak Republic needs to dread independent Carpathian Ruthenia – one of the primary reasons is that the Rusyn element largely exceeds the territory of today's Zakarpattia Oblast. According to Rusyn activists, Carpathian Ruthenia has no territorial claims towards the Slovak Republic and Rusyn nationality will be realized in terms of current administrative borders of the Zakarpattia Oblast. As regards all the questions, the Slovak Republic is sure to gain a trustworthy ally and partner in Carpathian Ruthenia. The possibility of attaching the territories inhabited by Slovak Rusyns is ruled out and a comprehensive answer to this question shall be given by the final version of Rusyn national concept. However, on the other hand Rusyn activists feel to be committed to supporting Slovak Rusyns culturally.

Rusyn organizations strive to forge cooperation with countries also in Slovakia. According to our source, cooperation is restricted thanks to the activities of Slovak secret services as well as secret services from the US, represented by persons like Alexander Zozuľák (22) or Paul Robert Magocsi (23). The crystallizing of the situation in Ukraine and Slovakia shows that the restoration of Rusyn nationality isn't in the interest of both countries. According to the source, state power in Slovakia has upheld the "good-for-nothing and drunkard” Alexander Zozuľak, who is the right-hand man of American Paul Robert Magocsi, a long time, according to the statement of another secret service agent. The power in Slovakia is said to support Greek-Catholic Church, which persistently and thoroughly assimilates the Rusyns. However, it seems that it has been much more successful in Carpathian Ruthenia than in Ukraine. According to the source, equally apparent are the power's actions in pursuit of dividing the Rusyn movement in Slovakia into three or four streams.

The format of the detachment of Carpathian Ruthenia from Ukraine proposed by Ukrainian activists

1) The Division of Ukraine and Carpathian Ruthenia must be carried out in a peaceful way – such a one which is satisfactory for the US, Russia and the European Union;

2) the division must be reached unilaterally (independently of Ukraine), but under strong international control;

3) no troubles with the restoration and recognition of the pre-Soviet status of Carpathian Ruthenia may occur for the states of the Visegrád Four;

4) international recognition dated 1 December, 2008, of the restored statehood of the Republic of Carpathian Ruthenia;

5) the detachment cannot affect the functioning of what functions now – international communication, pipe transport, roads, electric networks, communal ownership, businesses, workshops etc.

Relations between Rusyn diaspora and the circles of father Sydor

Relations between Rusyn diaspora and the Rusyn movement struggling for the statehood of Carpathian region are complicated. Rusyn diaspora (institutionalized in the World Council of Rusyns) and a large majority of the Rusyn movement in Zakarpattia imagine the future of Carpathian Ruthenia in a different way. The Coordination Council of the Rusyns heads for the creation of an independent republic, whereas Rusyn diaspora insists "solely” on the creation of the rights of the Rusyns in Zakarpattia, which means right to autonomy (on local and national level as it is in Hungary, or on national level as it is in Serbia, or on local and regional level as it is in Croatia), the use of language and writing system, right to education in Rusyn language, development of Rusyn culture, as it is enacted and guaranteed by the European Charter for Regional or Minority Languages. Simultaneously, in many respects it encourages the Carpathian Ruthenia's struggle for autonomy in terms of the state frontiers of today's Ukraine, but not a unilateral declaration of the Republic Carpathian Ruthenia according to Kosovo scenario, which means a war in practice. Rusyn diaspora is for the commencement of a wide discussion in attendance of the European Union (24).

Father Sydor was a member of the World Council of Rusyns (25), but since he engaged in autonomous Carpathian Ruthenia, they have come to a parting of the ways (which is the case of the others as well), because his struggle in this matter isn't approved by many individuals in Slovakia as well as other states. According to Alexander Zozuľák, the former Executive Secretary of World Council of Rusyns, the World Congress of Rusyns and its body World Council of the Rusyns aren't political but cultural and ethnical structures and the activity of father Sydor is a political activity, which doesn't correspond with the statutes of the World Council of Rusyns. We have also managed to obtain the statement of Vladimír Protivňák, the current Executive Secretary of the World Council of Rusyns, according to whom the initiatives of father Sydor as well as other protagonists aren't in accordance with the intentions and objectives of WCR. They rather harm the Rusyn movement in European room, and therefore the World Council of Rusyns cannot agree with them.

According to Agáta Pilátová, current activities of the self-constituted representatives of the so-called "Republic of Carpathian Ruthenia” are managed unfortunately and they don't have any chance to succeed. They are led in a dilettantish manner, with no respect for international context, mainly for Europe-wide context. He further said that in her opinion, today, there is no political will to change post-war borders and the map of Europe, no matter how positive is the stance of international structures on the independence of Kosovo, which was an inspiration for Rusyn activists in the end. But Kosovo has found itself in completely different context. She at the same time adds that according to her information, Rusyn activists don't collaborate in their quest with further ethnic groups living in the territory of Carpathia, they don't coordinate their actions with them (26).

Conclusion

In the dispute over Carpathian Ruthenia four players can be clearly distinguished. The first one is Ukraine, which strives to preserve territorial integrity and does it's level best to neutralize the Rusyn element. On one level it says that there is no legal regulation containing comprehensive definition of the number of recognized ethnic groups, but on another level it says that Rusyns are a kind of sub-ethnic group of the Ukrainian nation and oppresses their cultural manifestations. In opposition to Ukraine there are Rusyn domestic activists represented by the collaborators of father Sydor, who struggles for the creation of an independent republic in the territory of today's Zakarpattia Oblast and is no longer willing to negotiate with Ukrainian power. In opposition to the aforementioned players is Russian diaspora, which insists on the autonomy, territorial and cultural, in terms of the boundaries of current Ukraine and regards Carpathian Ruthenia as an integral part of Ukraine. The last player in the area to be distinguished is the Russian federation, which, according to the statement of our source, provides Rusyn activists in Zakarpattia with information support only and the financial one remains a question for now.

Notes

(1) Personal statement of Agáta Pilátová, Society of Friends of Carpathian Ruthenia (CZ).
(2) Search guide: find the name "Петр Гецко” in the browser on the website. There will be two equal profiles, the first one closed and the second one open. Go to the open profile and, like an avatar, there is a photograph of Rusyn passport. Click on it and the program will redirect you into the group. Submit a request to the moderator and he will include you in the group.

(3) http://vkontakte.ru/club10687536

(4) http://www.facebook.com/profile.php?ref=profile&id=1817333259#!/group.php?gid=116110075092135&ref=ts
(5) Internet access in Zakarpattia is on a standard level and the choice of providers is sufficient. Tariffs are dependent on the service pack. Almost every inhabitant of the region can afford the use of internet. For comparison, 5 – 6 visits to a café cost approximately the same as monthly fee for internet.
(6) Discussions are under way in blogs, forums and social networks. Political scientists, predominantly, Russian ones, are invited to as experts to discussions because domestic, Ukrainian, ones are afraid of discussing this topic owing to alleged persecutions. On the other hand, Ukraine grants the status of persona non grata to these persons. Also Rusyn experts take part in the discussions. Their names cannot be released for obvious reasons.
(7) Obviously, it is not just about people registered in the aforementioned groups only – we have to add users registered also in personal profiles of the leaders of the Rusyn movement in social networks e.g.: http://vkontakte.ru/id43659575; http://www.facebook.com/profile.php?ref=profile&id=1817333259
(8) Drawing up the budget of Carpathian Ruthenia for 2010, Rusyn economists were said to come to a budget amounting to 1 billion and 600 million euro. Nevertheless, official budgets of the Zakarpattia Oblast don't exceed 200 million euro. It means that the money obtained in Zakarpattia is delivered to Kyiv and just one eight or maximum one tenth of the total amount is returned back. According to the estimates of Rusyn economists, Carpathian Ruthenia will achieve a budget amounting to 4 billion euro in two years.
(9) Enforcement units are necessary for the functioning of a legal state. These are formed gradually from the ranks of young members of Rusyn organizations.
(10) The Rusyn movement collaborates with many countries. No links have been forged with Slovakia so far because according to Rusyn leaders, Slovakia is plagued by the Rusyn element. Furthermore, according to them, after the recognition of the existence of an independent Carpathian Ruthenia by just a single state – the process of recognition will be triggered very quickly. Of course, requests for the recognition of independent Carpathian Ruthenia will be addressed by its Government to the Governments of Visegrád Four countries. The former Foreign Affairs Minister of the Slovak Republic Miroslav Lajčák stated that similar scenario is out of the question (it is an unofficial statement extracted from a debate on the premises of the university).
(11) According to available information, SBU tries to block the accounts of the Rusyn movement on the internet. For instance, Rusyn accounts have been blocked on Ukrainian servers "Zerkalo nedeli”, "2000”, "Sevastopoľ info” and on a great deal of other Ukrainian servers. In last year's spring, two biggest Rusyn blogs were cancelled (one of them had even got into the top 30 (of 10 million) blogs according to the rankings of Russian browser Yandex). For obvious reasons Rusyns try to get all their services on non-Ukrainian servers. The fact that the situation hasn't changed even after the arrival of opposition is proved by the fact that hacker attacks on Rusyn accounts were carried out immediately after the inauguration of Viktor Yanukovych. Internet remains the fundamental information room of the Rusyns – according to a Rusyn activists, SBU personnel working in the sphere of information technologies doesn't even achieve average level and they will take ten years to achieve at least the level of Rusyn activists.
(12) Part of the Dimitriy Sydor file.http://getsko-p.livejournal.com/50805.html (Dimitriy Sydor is tried according to Section 110 of the Criminal Code of Ukraine).
(13) Rusyn organizations have been presently functioning in all districts of the Oblast and cooperate actively with the inhabitants. And it is according to the data collected by the above mentioned organizations that the number of inhabitants is estimated at 800 – 820 thousand. Rusyn organization issues identity cards for their members confirming that their holders are Rusyns, because official Rusyn nationality doesn't exist and cannot be proved by any other way. For the moment given the issuing of these identity cards is partly suspended because according to Getsko, SBU seized the necessary technology in many Rusyn centres. Nonetheless, thousands people would like to gain the identity cards (see here – pattern of an identity card below http://www.pudkarpatskarus.eu).

(14) Statement of Oleg Oleksandrovych Zarubinsky, the Chairman of the Committee on Human Rights, National Minorities and Inter-Ethnic Relations of the Supreme Council of Ukraine.

(15) In compromising letters it was allegedly confirmed that the leaders of the Rusyn movement are unfair and work in the movement just for Russian money.

(16) According to Getsko, only two names have been know so far, Mayor Nikolay and Ivan Palinkash, who have been bribed and now they are forced to serve SBU. The third one is somewhere in the Czech Republic, his surname is unknown – first name is Vasily.

(17) Even in the field of education system the situation is not much better. The Rusyn language is said not to be taught in state schools, only in schools financed by the Rusyns themselves - they have been financed by the Rusyns living in the US until recently. In 2009, a part of Rusyn classes were reputedly shut by SBU, which scared teachers and sponsors that they would be arrested for seditious activities and separatism.

(18) As already mentioned, SBU was reputed to write on behalf of "alternative” Rusyn organizations letters to Moscow pertaining to financial support. These letters were said to have been written by the SBU preventively in order to bounce possible attempts of Rusyn activists to ask the Kremlin for financial support. According to available information, Russia doesn't provide any other support besides the information one.

(19) Personal statement of Agáta Pilátová, Society of Friends of Carpathian Ruthenia (CZ). Certain suspicions and mistrust on the part of Pilátová is confirmed also by the way of the media presentation of the last year's congress of Carpathian Rusyns held in Pardubice in the Czech Republic (see the report: http://www.vesti.ru/doc.html?id=279314). Who, with what aim and for whose money organized this "event”. It is no accident that Russian media informed of it and in Russian language. Moreover, in the report certain Vasily Pauk appears, who was presented as the Chairman of the Organization of Carpathian Rusyns in the Czech Republic (who, by the way, wasn't appointed thoroughly into this position by anyone according to available information from Pilátová). Pilátová met him once or twice when he was attempting to push through his political goals on the floor of the organization Friends of Carpathian Ruthenia and other ones. Pilátová and the others were explaining him repeatedly that their organization was apolitical, developing mainly cultural activities, which was contained in its statutes. And also that Rusyns were supposed to fight for their political goals at home, in Carpathian Ruthenia and in terms of Ukraine, but not in the Czech Republic; due to their political dilettantism they only can cause complications as far as their relations with Ukraine are concerned. As far as they want to live and work here, they should respect and protect the interests of the Czech Republic. All in all, according to Pilátová, Pauk is far from expressing the opinions of all Rusyns living in the Czech Republic. Pilátova knows a lot of people disapproving of his actions or having no clue of them at all. She further said that these activities don't have positive impact on the foreign policy of the Czech Republic. People of Pauk's class have marginal importance from the point of view of social awareness in the Czech Republic according to Pilátová. Nobody in the Czech Republic is interested very much; there was no feedback when they, for example, went out demonstrating with Rusyn flag in front of Ukrainian embassy about two years ago.

(20) Personal statement of Agáta Pilátová, Society of Friends of Carpathian Ruthenia (CZ).

(21) Commitments pertaining to the unrealized autonomy of Carpathian Ruthenia. According to this contract, the CSR de facto had to provide Carpathian Rusyns with complete national autonomy – top degree autonomy compatible with the unit of Czechoslovak state.

(22) Alexander Zozuľák denies the statements of Petro Getsko saying concurrently that he knows neither him nor his activities. Moreover, he added that in connection with Zakarpattia, it is so just in the sphere of culture and education system, with organizations developing the national identity of Rusyns. Also Vladimír Protivňák provided his statement. He is said not to have known Getsko either and as far as he knew, he hadn't participated in the structures of the World Congress of Rusyns as well.

(23) By that time Paul Robert Magocsi was the Chairman of the World Council of Rusyns and Alexander Zozuľák was its Executive Secretary. On the other hand, a very attractive cooperation exists between Rusyn activists and organizations from the Czech Republic (Prague) and Serbia (Novi Sad). Cooperation is under way on the level of expert conferences, festivals, congresses and meetings.

(24) The statement of the current Chairman of the World Council of the Rusyns Djura Papuga.

(25) Father Sydor wasn't elected WCR member. Michail Almashi won his position. Following the activities and initiatives of father Sydor in Carpathia and notifications of the then World Council of Rusyns, Almashi didn't respond to the appeals of the then WCR Secretary and didn't know to justify his attitude to the new situation in Ukraine. Finally, he resigned on his post of WCR member for Ukraine prior to the 10th World Congress of Rusyns. Now, Mikola Bobinec is the council member representing Ukrainian Rusyns.

(26) Personal statement of Agáta Pilátová, Society of Friends of Carpathian Ruthenia (CZ).
http://www.despiteborders.com/clanok_an.php?subaction=showfull&id=1281433454&archive=&start_from=&ucat=49& 

(en) & (sk)

Podkarpatská Rus alebo nový sused na obzore? Michal Ondrejčík.

V nasledujúcich riadkoch bude reč o republike, ktorá sa usiluje paralelne konkurovať ukrajinskej moci v Zakarpatskej oblasti. Dôvodom jej vzniku je fakt, že Ukrajina od roku 1991 ignoruje požiadavky podkarpatských Rusínov, ktorí sa v referende v roku 1991 s väčšinou 78, 2 % vyslovili za štatút špeciálneho samosprávneho administratívneho územia. Dodnes táto autonómia podkarpatských Rusínov ostáva nerealizovaná.

Po mnohých pokusoch o vyjednávanie s ukrajinskými predstaviteľmi sa rusínsky aktív dňa 1. decembra 2008 rozhodol vyhlásiť obnovenie predsovietskeho štatútu republiky Podkarpatská Rus, keďže podľa rusínskych predstaviteľov Československo už neexistuje a jedinou cestou na realizáciu tohto štatútu je vyhlásenie nezávislého suverénneho štátu, republiky Podkarpatská Rus.
Vyššie uvedené je dôsledkom totálnej deštrukcie a beznádeje, ktorým očividne podľahli (predstavitelia časti rusínskeho aktívu v Zakarpatsku) vo svojich nádejach na riešenie problémov v rámci súčasného štátneho celku. Prvotným vinníkom je tu ukrajinská vláda, ktorá roky ignoruje oprávnené požiadavky Rusínov na uznanie rusínskej národnosti a Rusínov ako autochtónnych obyvateľov Podkarpatskej Rusi. A zároveň sa dlhé roky v Podkarpatsku pľundrujú prírodné zdroje, nerozvíja ekonomika ani infraštruktúra (1).

Tento článok vznikol vďaka informačnej podpore premiéra republiky Podkarpatská Rus (ktorý je zároveň press attaché duchovného otca podkarpatských Rusínov otca Dimitrija Sidora.) – Petra Gecka – ktorému by sme sa chceli touto cestou poďakovať. Zároveň sa nám podarilo získať vyjadrenia Alexandra Zozuľáka, bývalého výkonného tajomníka Svetovej rady Rusínov (ďalej aj „SRR") a jej súčasného výkonného tajomníka Vladimíra Protivňáka. Svoje stanovisko k veci poskytol aj predseda SRR, Djura Papuga. Svoje osobné stanoviská a názory poskytla aj Agáta Pilátová, ktorá pôsobí v Spoločnosti priateľov Podkarpatskej Rusi v Českej republike. Okrem vyššie uvedeného sa nám podarilo získať stanovisko predsedu Výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a medzietnické vzťahy Najvyššej rady Ukrajiny Olega Oleksandorviča Zarubinského.

Virtuálna republika

Vláda Podkarpatskej Rusi funguje vo virtuálnom režime. Dôvod je jednoduchý – ukrajinské tajné služby podľa našich zdrojov rozpracúvajú jej predstaviteľov, monitorujú ich aktivity a vyvíjajú protiopatrenia smerom k ich marginalizácii a zabráneniu v ďalšej činnosti. Celý systém funguje nasledovne: vláda je aktívna v sociálnych sieťach www.odnoklassniki.ru (2), www.vkontakte.ru (3) a sociálnej sieti www.facebook.com (4) – konkrétne v skupinách „Republika Podkarpatská Rus". V sieti „Odnoklassniki" v skupine je takmer sedem tisíc ľudí – z každého sídla v Zakarpatsku v nej figuruje minimálne 10 ľudí (5). Uvedená skupina je základným mechanizmom spolupráce vlády s obyvateľstvom – možno v nej zistiť, aké kroky prijala a aké kroky chystá. V rámci diskusií o vládnom programe sa tu pripravujú podklady k jej činnosti. V tejto sieti sa dvakrát týždenne organizujú on-line konferencie, v rámci ktorých sa diskutuje o jednotlivých problémoch – tieto diskusie tvoria podklad pre prijímanie jednotlivých uznesení vlády. Do debát sa zapájajú aj odborníci – okrem nich do diskusií má prístup viac ako 15 tisíc ľudí (6). Ďalšie fórum vlády funguje v rámci sociálnej siete Vkontakte, ktorá je určená predovšetkým na prácu s mládežou – v nej je zaregistrovaných okolo 1 200 ľudí (7). Facebook je určený hlavne pre prácu s rusínskou diaspórou.

V tejto etape je vláda už sformovaná (funguje od 1. decembra 2008), existujú všetky ministerstvá a dokonca aj osem oblastných gubernátorov. Väčšina ministrov organizuje on-line konferencie, v rámci ktorých sa môžu občania oboznámiť s problémami a trendmi v ekonomike, politike a sociálnej oblasti. Okrem toho organizuje medzinárodné vedecké konferencie, na ktorých sa zúčastňujú aj členovia vlády. Všetka činnosť v reálnej rovine bola pozastavená vďaka niekoľkým údajným raziám a následnej konfiškácií techniky tajnou službou.

Napriek všetkému vláda za rok 2009 rozpracovala, prijala a uverejnila množstvo dokumentov a rozhodnutí a zahájila verejnú diskusiu o Podkarpatskoruskej hospodárskej doktríne, rozpočte Podkarpatskej Rusi (8), Rusínskej národnej koncepcii, Memorande vlády a napokon o projekte Ústavy republiky Podkarpatská Rus (9). Za rok 2009 bola zavŕšená prípravná práca vlády v diplomatických kruhoch s cieľom medzinárodného uznania (10), ktoré je podľa dostupných prameňov naplánované na rok 2010.

Čo sa týka konkrétnych mien členov vlády Podkarpatskej Rusi, z verejných zdrojov ich nie je možné zistiť, nakoľko ukrajinská moc prijíma represívne opatrenia (11) proti rusínskemu hnutiu, ktorých následkom je napríklad aj súdny proces s duchovným otcom podkarpatských Rusínov Dimitrijom Sidorom (12).

V novembri minulého roku bola v Mukačeve založená Koordinačná rada Rusínov. Z dvadsiatich zaregistrovaných organizácií sa v nej zjednotilo 17 organizácií. Čo sa týka zvyšných troch organizácií, podľa vyjadrenia Petra Gecka možno povedať, že fungujú pod kontrolou SBU a boli vytvorené za účelom tvoriť opozíciu rusínskemu hnutiu.

Počet Rusínov na Podkarpatsku stále nejasný

V roku 2001 sa uskutočnilo zatiaľ posledné sčítanie obyvateľstva na Ukrajine – ukrajinská moc robila údajne všetko preto, aby znížila počet Rusínov prežívajúcich v oblasti. Rusínska lobby tri roky pred uskutočnením sčítania obyvateľstva vyvíjala intenzívne aktivity, aby sa do sčítacích hárkov na celoštátnej úrovni zaviedla aj rusínska národnosť – čo sa však nepodarilo. Aj napriek prekážkam zo strany centrálnej vlády asi desaťtisíc osôb uviedlo do sčítacích hárkov rusínsku národnosť. A nebolo to ľahké – niekde to sprevádzali veľké škandály, súdne procesy alebo osobná kontrola rusínskych aktivistov. Všetci sčítací komisári, predsedovia obecných zhromaždení údajne boli vopred poučení, „ako sa to správne robí" – rusínska národnosť neexistuje. Tento ukrajinský postoj pramení pravdepodobne z histórie, keďže po druhej svetovej vojne bola rusínska národnosť úradne zrušená.

Rusínski aktivisti zorganizovali vlastné paralelné sčítanie obyvateľstva v Zakarpatskej oblasti. Výsledkom bol zaujímavý fakt – rusínsku národnosť si uviedlo okolo 200 tisíc ľudí (pričom toto sčítanie prebiehalo iba v dvoch obvodoch). Všetky sčítacie hárky u seba uschovávajú jednotliví členovia rusínskeho hnutia, Ukrajina však ich ignoruje. V súčasnosti podľa iných odhadov na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny žije viac ako 800 - 820 tisíc Rusínov (13).

Podľa vyjadrenia predsedu Výboru pre ľudského práva, národnostné menšiny a medzinárodnostných vzťahov Najvyššej rady Ukrajiny Zarubinského, zákon o národnostných menšinách na Ukrajine (v článku 11) dovoľuje si vybrať a zmeniť si národnosť – z toho vyplýva, že výber národnosti je osobným právom každého občana Ukrajiny. Zároveň dodáva, že neexistuje žiaden normatívny predpis, ktorý by taxatívne udával oficiálny zoznam národností uznávanými Ukrajinou.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva Ukrajiny v r. 2001 bol zverejnený počet príslušníkov subetnických skupín v rámci ukrajinského národa tzn. Bojkovia, Huculovia, Lemkovia, Litvíni, Polešuci a Rusíni, ktorí stále žijú na území Ukrajiny. Celkový ich počet zistený sčítaním obyvateľstva dosiahol 32,4 tisíc osôb, z čoho Rusínov je 10,2 tisíc osôb. Podľa výsledkov inštitútu politických a etnografických štúdií I. F. Kurasa Národnej akadémie vied Ukrajiny podľa všetkých etnografických a lingvistických znakov sú Rusíni organickou súčasťou ukrajinského národa – čiže jeho subetnikom (14).

Vzťahy s Kyjevom

V súčasnosti nemožno hovoriť o žiadnych oficiálnych vzťahoch rusínskych orgánov s centrálnou vládou. Údajne bez preháňania možno povedať, že jeden z mála spôsobov, ako oficiálny Kyjev komunikuje s rusínskymi aktivistami, sú nekonečné vypočúvania Bezpečnostnou službou Ukrajiny (ďalej len „SBU"). Ďalším spôsobom je písomný kontakt, pričom na písomné žiadosti z Užgorodu buď nikto neodpovedá, alebo na žiadosti rusínskych aktivistov odpisujú iba radoví úradníci. Analogická situácia je aj vo vzťahu s administráciou prezidenta a oblastnou administráciou. Jedinou svetlou výnimkou je spolupráca s minimálne polovicou poslancov oblastného zhromaždenia, ktorú ešte orgány štátnej moci neprelomili. Medzi projektmi, ktoré sa podarilo realizovať za posledné dva roky, patrí napr. uznanie rusínskej národnosti na miestnej oblastnej úrovni, čo znamená, že na celoštátnej úrovni dochádza k diskriminácii Rusínov. Podarilo sa tiež dospieť k politickému rozhodnutiu obnoviť rusínsku hymnu.

Modus operandi SBU

Ako bolo uvedené vyššie, vzťahy rusínskych aktivistov s oficiálnym Kyjevom sa odohrávajú predovšetkým v rovine aktivít tajných služieb Ukrajiny zameraných na činnosť rusínskych aktivistov. SBU podľa vyjadrenia Gecka operuje nasledujúcim spôsobom:

1) Získaním na spoluprácu zväčša marginálnych rusínskych aktivistov uskutočňuje prienik do rusínskej organizácie, pričom po dosiahnutí zodpovedajúceho počtu vplyvových agentov blokuje rozhodovací proces a prácu poverených osôb;
2) vedie diskreditačnú mediálnu kampaň proti predstaviteľom rusínskeho hnutia, v rámci ktorej sa ich usiluje kompromitovať zverejňovaním informácií o ich údajnom alkoholizme, sukničkárstve či idiocii. Dané nepravdivé informácie ďalej médiá navzájom preberajú a šíria s podtextom, že v rusínskom hnutí sú iba marginálni ľudia, kremeľskí a maďarskí agenti;
3) predvoláva aktivistov na niekoľkohodinové vypočúvania do SBU alebo vykonáva neohlásené vypočúvania priamo v mieste zamestnania či bydliska rusínskych aktivistov, v rámci ktorých sa usiluje všemožným spôsobom dokázať vinu vypočúvaného či primäť ho k priznaniu;
4) ak ukrajinskí nacionalisti organizujú mítingy s heslami typu „Preč s Maďarmi a Rusínmi z ukrajinskej pôdy Zakarpatska!", tak SBU ich privezie k rusínskym aktivistom a prakticky sú nedotknuteľní – nikto ich nestíha za podnecovanie etnickej nenávisti, hoci ich vina bola niekoľkokrát dokázaná;
5) agenti SBU rozlepujú po rusínskych dedinách letáky s fotografiami bližšie nešpecifikovaného rusínskeho lídra s textom „Hľadaný SBU", pričom žiadajú ľudí, ktorí majú informácie o pobyte hľadaného Rusína, nech sa telefonicky obrátia na agentúru;
6) vykonáva razie v rusínskych domoch a v kostoloch s cieľom vyvolať strach v prostredí rusínskych aktivistov – uvedený cieľ sa čiastočne darí dosahovať.

SBU bola podľa vyjadrenia Gecka iniciátorom rozkolu medzi Rusínmi. Ukrajinskí agenti mali medzi Rusínmi pôsobiť od roku 1991, pričom na začiatku roku 2008 sa SBU podaril rozsiahly prienik do štruktúr rusínskeho hnutia, pričom malo ísť o značný počet nových agresívnych agentov. Jednému z nich sa malo dokonca podariť dostať sa do vedenia jednej z rusínskych organizácií. V priebehu posledných dvoch rokov sa veľa hovorilo o údajnom rozkole v hnutí, o údajnej existencii proruského a proeurópskeho krídla hnutia, o Rusínoch, ktorí chcú v Podkarpatskej Rusi vytvoriť čosi ako druhé promoskovské Abcházsko. O týchto záležitostiach podľa Geckovho vyjadrenia dokonca písali agenti SBU provokačné listy ruským predstaviteľom Medvedevovi, Putinovi a Gryzlovovi.

Tieto listy boli poslané SBU buď v mene „alternatívnych" rusínskych organizácií a obsahovali provokačné žiadosti s prosbou neuznávať závery kongresu v Mukačeve z dňa 25. októbra 2008, ktoré znovuobnovili predsovietsky status republiky Podkarpatská Rus a finančne nepodporovať tých Rusínov, ktorí tento status vyhlásili – v opačnom prípade mali títo Rusíni začať vojenské akcie. V iných listoch odoslaných SBU v mene neprajníkov rusínskeho hnutia sa uvádzali mená údajných podvodníkov z rusínskeho hnutia, ktorí mali získavať milióny dolárov z Ruska a nič nerobiť. Na druhej strane v listoch presviedčali adresátov, že oni sú tí praví, ktorí si zaslúžia tieto peniaze, lebo ich lepšie vynaložia pre rozvoj rusínskeho hnutia.

Okrem uvedených opatrení ukrajinské tajné služby údajne uverejňovali materiály kompromitujúce lídrov rusínskeho hnutia ako otca Sidora, Gecka, Župana, Mikulina, Džugana a iných (15). To všetko ihneď po tom, ako sa rusínskemu hnutiu podarilo očistiť sa od ukrajinských agentov. Relatívne nedávno bola odhalená ďalšia trojica ukrajinských agentov (16).

SBU údajne nedá dýchať ani rusínskym médiám. Po raziách v niektorých rusínskych redakciách sa prestali vydávať noviny „Podkarpatská Rus" a „Kresťanská vlasť". V miestnej televízií získali desaťminútovú reláciu v rusínskom jazyku, no redaktor môže iba spievať a tancovať a nedovolili mu venovať sa žiadnym politickým otázkam (17).

Financovanie rusínskeho hnutia

Rusínski lídri odmietajú akúkoľvek finančnú podporu Kremľa (18). Podľa ich slov sú financovaní výlučne z príspevkov rusínskej strednej vrstvy v Zakarpatsku ale aj z finančných príspevkov rusínskej diaspóry v USA, Kanade, Nemecku, Českej republike a Rusku. SBU vraj pretrhla všetky finančné toky, ktoré mohla – preto podľa vyjadrení rusínskych predstaviteľov základné bremeno financovania hnutia leží práve na pleciach rusínskej strednej vrstvy, predovšetkým podnikateľov. Prostriedky postačujú na služobné cesty, režijné náklady ako nájomné a mzdy. Peňazí je málo, no dostatok – mnoho Rusínov pracuje aj zadarmo.

Aj napriek vyjadreniam rusínskych aktivistov je otázkou, kto ich aktivity podnecuje, kto ich financuje, kto dáva peniaze na pomerne širokú propagandistickú činnosť. Že by to bolo Rusko, aby sa pokúsilo destabilizovať situáciu na Ukrajine - a podporiť tak nepriamo i svoje nároky a záujmy v iných ukrajinských územiach? Alebo napríklad pravoslávna cirkev? Odpovede na tieto otázky zostávajú čo do konkrétnych informácií nezodpovedané, ale tak široko koncipovaná činnosť predsa stojí peniaze. Odkiaľ sa berú (19)?

Ekonomika Podkarpatskej Rusi

Zakarpatská oblasť je najchudobnejším regiónom Ukrajiny, preto mnoho Rusínov hľadá prácu práve za hranicami svojho regiónu. Na základe štatistík z roku 2008 a 2009 rusínski migranti pracujúci v zahraničí priniesli zo zahraničia domov približne pol miliardy eur. Do 15 tisíc ľudí pracuje v USA, väčšinou s vysokoškolským vzdelaním. Viac ako 200 tisíc v Rusku a viac ako 100 tisíc v štátoch Európskej únie. Najnižšia mzda rusínskeho „gastarbajtera" dosahuje výšku 1000 eur – u žien je mzda nižšia. Vo väčšine prípadov pracujú migranti práve v oblasti služieb a v stavebníctve. Na Ukrajine Rusínom údajne dovolia pracovať v štátnej sfére vo veľmi obmedzenej miere – ich celkový počet dosahuje iba 5 tisíc ľudí, na vedúcich pozíciách je práca takmer vylúčená. Výška platu dosahuje úroveň 200 – 300 USD. V dôchodkovom veku žije približne 270 tisíc ľudí – ich základom sú Ukrajinci a Rusi – vojaci vo výslužbe. V prípade návratu „gastarbajterov" domov hrozí, že nezamestnanosť v Zakarpatsku dosiahne aj 60 percent.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že región toho malého rozsahu a tak hospodársky slabý a závislý, ako je Podkarpatská Rus, nemá zatiaľ nádej na celkom samostatnú a nezávislú existenciu. Nakoniec to nemá ani vo svojej historickej tradícií. Takže i tento cieľ samotný možno považovať za zatiaľ za nepríliš rozumný, keď Podkarpatská Rus v rámci veľkého celku stále trpí, dá sa dokonca povedať, že je i vykorisťovaná. Za reálnejší scenár možno považovať získanie čo najvyššej a najširšej ekonomickej a politickej autonómie v rámci súčasnej Ukrajiny (20).

Podkarpatská Rus, Rusíni a Slovensko

Súčasné rusínske hnutie neuvažuje o pripojení Podkarpatskej Rusi k Slovensku, pretože podľa vyjadrení jeho predstaviteľov by išlo o rovnako nebezpečný krok ako zotrvanie v štátnom celku s Ukrajinou. To isté možno povedať aj o súčasnom Maďarsku – vlády Slovenska a Maďarska nie sú prorusínsky naklonené. Hlavný kurz Podkarpatskej Rusi na najbližších 50 rokov je obnovenie predsovietskeho statusu Podkarpatskej Rusi, ako je to uvedené v Rusínskej národnej koncepcii. Podľa názorov rusínskych lídrov ten, kto niesol vinu za to, že sa nevypĺňali záväzky zo zmluvy zo Saint Germain je štátna moc za čias prvej Československej republiky (21). Hlavným cieľom je nezávislá suverénna republika Podkarpatská Rus, ktorá bude začlenená do európskych štruktúr – to všetko pri aktívnej účasti Českej republiky, Nemecka, USA a Ruska.

Zároveň sa natíska otázka, či sa Slovenská republika nemusí obávať nezávislej Podkarpatskej Rusi – jeden z hlavných dôvodov je ten, že rusínsky živel ďaleko presahuje teritórium dnešnej Zakarpatskej oblasti. Podľa vyjadrenia rusínskeho aktívu Podkarpatská Rus nemá žiadne územné nároky voči Slovenskej republike a rusínska štátnosť sa bude realizovať v rámci súčasných administratívnych hraníc Zakarpatskej oblasti. Vo všetkých otázkach Slovenská republika získa v Podkarpatskej Rusi dôveryhodného spojenca a partnera. Možnosť pripojenia území osídlených slovenskými Rusínmi neprichádza do úvahy a vyčerpávajúcu odpoveď na túto otázku dá finálna verzia Rusínskej národnej koncepcie. No na druhej strane rusínsky aktív sa cíti byť povinný kultúrne podporovať slovenských Rusínov.

Rusínske organizácie sa usilujú nadväzovať spoluprácu s krajanmi i na Slovensku. Spolupráca je podľa nášho zdroja, obmedzovaná vďaka aktivitám slovenských tajných služieb ale aj tajných služieb z USA reprezentovanými osobami ako Alexander Zozuľák (22) alebo Paul Robert Magocsi (23). Kryštalizovanie situácie na Ukrajine a na Slovensku ukazuje, že obom krajinám obnovenie rusínskej štátnosti je údajne nežiaduce. Podľa vyjadrenia zdroja štátna moc na Slovensku dlho podporovala „naničhodníka a opilca" Alexandra Zozuľaka, ktorý je pravou rukou Američana Paula Roberta Magocsiho, podľa predmetného vyjadrenia rovnako agenta tajnej služby. Moc na Slovensku údajne podporuje gréckokatolícku cirkev, ktorá vytrvalo a dôsledne asimiluje Rusínov, no ako sa v Podkarpatskej Rusi zdá robí sa to oveľa viac úspešnejšie ako na Ukrajine. Podľa zdroja sú zároveň očividné akcie moci v snahe rozdeliť rusínske hnutie na Slovensku na tri alebo štyri prúdy.

Formát oddelenia Podkarpatskej Rusi od Ukrajiny navrhovaný ukrajinským aktívom

1) Rozdelenie Ukrajiny a Podkarpatskej Rusi musí prebehnúť mierovou cestou – takou, ktorá uspokojí USA, Rusko a Európsku úniu;
2) k rozdeleniu musí dôjsť jednostranne (nezávisle od Ukrajiny), ale pod silnou medzinárodnou kontrolou;
3) pre štáty Vyšehradskej štvorky nemôžu vzniknúť žiadne problémy s obnovením a s uznaním predsovietskeho štatútu Podkarpatskej Rusi;
4) medzinárodné uznanie 1. decembra 2008 obnovenej štátnosti republiky Podkarpatská Rus;
5) rozdelenie nemôže vplývať na fungovanie toho, čo už funguje teraz – medzinárodné komunikácie, potrubná doprava, cesty, elektrické siete, komunálne vlastníctvo, trhy, obchody, dielne a iné.

Vzťahy rusínskej diaspóry s kruhmi otca Sidora

Vzťahy medzi rusínskou diaspórou a rusínskym hnutím usilujúcim sa o štátnosť Podkarpatska sú zložité. Rusínska diaspóra (inštitucionalizovaná v Svetovej rade Rusínov) a drvivá väčšina rusínskeho hnutia v Zakarpatsku si predstavujú budúcnosť Podkarpatskej Rusi inak. Koordinačná rada Rusínov smeruje k vytvoreniu samostatnej a nezávislej republiky, pričom rusínska diaspóra trvá „iba" na vytvorení práv Rusínov v Zakarpatsku, čo znamená právo na autonómiu (na lokálnej a štátnej úrovni ako je to v Maďarsku alebo na štátnej úrovni ako je to v Srbsku resp. na lokálnej a regionálnej úrovni ako je to v Chorvátsku), používanie jazyka a písma, právo na vzdelávanie v rusínskom jazyku, rozvoj rusínskej kultúry, tak ako to ustanovuje a garantuje Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Zároveň v mnohých ohľadoch podporuje snahu Podkarpatskej Rusi o autonómiu v rámci štátnych hraníc dnešnej Ukrajiny, ale nie jednostranné vyhlásenie republiky Podkarpatská Rus podľa kosovského scenára, čo prakticky znamená vojnu. Rusínska diaspóra je za nastolenie širokej diskusie s účasťou Európskej únie (24).

Otec Sidor bol členom Svetovej rady Rusínov (25), no odkedy sa začal angažovať za autonómnu Podkarpatskú Rus, tak jeho cesty so SRR sa rozišli (čo je prípad aj iných), pretože jeho snaženie v tomto smere mnohí na Slovensku a v iných štátoch neschvaľujú. Podľa vyjadrenia Alexandra Zozuľáka, bývalého výkonného tajomníka Svetovej rady Rusínov, Svetový kongres Rusínov a jej výkonný orgán Svetová rada Rusínov nie sú politické, ale kultúrno-národnostné štruktúry a činnosť otca Sidora je už činnosťou politickou, čo sa nezhoduje so stanovami Svetového kongresu Rusínov. Podarilo sa nám tiež získať vyjadrenie Vladimíra Protivňáka, súčasného výkonného tajomníka Svetovej rady Rusínov, podľa ktorého iniciatívy otca Sidora i ďalších protagonistov nie sú v súlade so zámermi a cieľmi SRR a tieto skôr škodia rusínskemu hnutiu v európskom priestore, preto s nimi Svetová rada Rusínov nemôže súhlasiť.

Podľa vyjadrenia Agáty Pilátovej súčasné aktivity samozvaných predstaviteľov tzv. „republiky Podkarpatská Rus" sú koncipované nešťastne a nemajú šancu na úspech. Sú vedené diletantsky, bez ohľadu na medzinárodný kontext, hlavne na celoeurópske súvislosti. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru nie je dnes politická vôľa meniť povojnové hranice a mapu Európy. Nech je stanovisko medzinárodných štruktúr k samostatnosti Kosova – ktoré bolo nakoniec rusínskym aktivistom inšpiráciou – akokoľvek pozitívne. Ale Kosovo sa nachádza v úplne iných súvislostiach. Zároveň dodáva, že podľa jej vedomostí, rusínski aktivisti nespolupracujú vo svojom úsilí s ďalšími národnosťami žijúcimi na území Podkarpatska, nekoordinujú s nimi svoje počiny (26).

Záver

V konflikte o Podkarpatskú Rus možno jasne rozoznať štyroch hráčov. Prvým z nich je Ukrajina, ktorá sa snaží zachovať územnú celistvosť a robí preto všetko, aby neutralizovala rusínsky živel. Na jednej strane tvrdí, že neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by obsahoval taxatívny výpočet uznávaných národností – no na druhej strane tvrdí, že Rusíni sú akýmsi subetnikom ukrajinského národa a potláča ich kultúrne prejavy. V opozícií proti Ukrajine stojí rusínsky domáci aktív reprezentovaný spolupracovníkmi otca Sidora, ktorý sa snaží o vytvorenie nezávislej republiky na území dnešnej Zakarpatskej oblasti a už nie je ochotný rokovať s ukrajinskou mocou. V opozícií proti vyššie spomenutým hráčom je rusínska diaspóra, ktorá trvá na autonómii teritoriálnej a kultúrnej v rámci hraníc súčasnej Ukrajiny a považuje Podkarpatskú Rus za integrálnu súčasť Ukrajiny. Posledným hráčom v oblasti, ktorého možno rozpoznať je Ruská federácia, ktorá podľa vyjadrenia nášho zdroja poskytuje rusínskemu aktívu v Zakarpatsku iba informačnú podporu a o tej finančnej sa možno iba dohadovať.

Poznámky

(1) Osobné vyjadrenie Agáty Pilátovej, Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi (ČR).

(2) Návod na postup k zobrazeniu: vo vyhľadávači na stránke nájdite meno „Петр Гецко" - nájdete tam dve rovnaké profily jeden zatvorený a druhý otvorený. Choďte do otvoreného profilu a ako avatar je tam fotografia rusínskeho pasu. Kliknite na neho a program Vás presmeruje do skupiny. Zadajte žiadosť moderátorovi a on Vás zaradí do skupiny.
(3) http://vkontakte.ru/club10687536
(4) http://www.facebook.com/profile.php?ref=profile&id=1817333259#!/group.php?gid=116110075092135&ref=ts
(5) Prístup v Zakarpatsku na internet je na štandardnej úrovni a výber poskytovateľov je dostatočný. Tarify závisia od balíka služieb. Využívať internet si môže dovoliť takmer ktorýkoľvek obyvateľ regiónu. Pre porovnanie 5 – 6 návštev internetovej kaviarne stoja približne toľko, čo mesačný poplatok za internet.
(6) Diskutuje sa v blogoch, fórach a v sociálnych sieťach. Ako experti sa do diskusií prizývajú politológovia a najmä tí ruskí, pretože domáci, ukrajinskí, sa obávajú diskutovať na túto tému s obavami pred údajnými perzekúciami. A na druhej strane Ukrajina týmto osobám udeľuje štatút nežiaducich osôb. Diskusií sa zúčastňujú aj rusínski experti, z pochopiteľných príčin sa nemôžu uviesť ich mená.
(7) Prirodzene, nejde iba o ľudí zaregistrovaných iba vo vyššie uvedených skupinách – tu je nutné pripočítať užívateľov zaregistrovaných aj na osobných profiloch lídrov rusínskeho hnutia v sociálnych sieťach napr.: http://vkontakte.ru/id43659575; http://www.facebook.com/profile.php?ref=profile&id=1817333259
(8) Pri zostavovaní rozpočtu Podkarpatskej Rusi na rok 2010 rusínski ekonómovia údajne dospeli k rozpočtu vo výške 1 miliardy 600 miliónov eur. No oficiálne rozpočty Zakarpatskej oblasti nedosahujú viac ako 200 mil. eur. To znamená, že peniaze získané v Zakarpatsku sa odvádzajú do Kyjeva a naspäť sa vracia iba osmina až desatina z celkovej sumy. Podľa predpokladov rusínskych ekonómov Podkarpatská Rus za dva roky dosiahne rozpočet vo výške 4 miliárd eur.
(9) Na fungovanie právneho štátu sú nevyhnutné zložky donútenia. Tie sa postupne formujú z radov mladých členov rusínskych organizácií.

(10) Rusínske hnutie spolupracuje s mnohými krajinami. So Slovenskom sa zatiaľ nenadväzovali žiadne kontakty, pretože podľa vyjadrenia rusínskych lídrov aj Slovensko ubíja rusínsky živel. Ďalej podľa ich slov po uznaní existencie samostatnej Podkarpatskej Rusi čo i len jedným štátom – proces uznávania sa spustí veľmi rýchlo. Pochopiteľne, ihneď potom vládam krajín Vyšehradskej štvorky budú adresované žiadosti o uznanie samostatnej Podkarpatskej Rusi zo strany jej vlády. Bývalý minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák sa vyjadril, že podobný scenár neprichádza do úvahy (ide neoficiálne o vyjadrenie z besedy na akademickej pôde).

(11) SBU sa podľa informácií, ktoré máme v dispozícii, usiluje blokovať účty rusínskeho hnutia na internete. Napríklad rusínske účty boli zablokované na ukrajinských severoch „Zerkalo nedeli", „2000", „Sevastopoľ info" a na množstve iných ukrajinských serveroch. Na jar minulého roka boli zrušené dva najväčšie rusínske blogy (jeden z nich sa dostal dokonca do prvej 30 (z 10 mil.) blogov podľa hodnotenia ruského vyhľadávača Jandex. Z pochopiteľných príčin dnes sa Rusíni snažia dostať všetky svoje služby na neukrajinské servery. To, že sa situácia nezmenila ani po príchode opozície k moci svedčí fakt, že hackerské útoky sa uskutočnili na rusínske účty hneď po inaugurácii Viktora Janukoviča. Základným informačným priestorom Rusínov ostáva internet – podľa vyjadrenia rusínskeho aktivistu, personál SBU pracujúci vo sfére informačných technológií nedosahuje ani priemer a desať rokov mu bude trvať, kým aspoň dosiahnu úroveň rusínskeho aktívu.

(12) Časť spisu Dimitrija Sidora. http://getsko-p.livejournal.com/50805.html (Dimitrija Sidora súdia podľa paragrafu 110 Trestného zákona Ukrajiny).

(13) Rusínske organizácie v súčasnosti fungujú vo všetkých okresoch oblasti a aktívne spolupracujú s obyvateľstvom a práve podľa údajov zozbieraných od vyššie uvedených organizácií sa odhaduje ich počet na 800 – 820 tisíc. Rusínska organizácia vydáva svojim členom legitimácie, ktoré potvrdzujú, že ich držitelia sú Rusíni, pretože oficiálne rusínska národnosť neexistuje a inak ju nedokážu preukázať. Na daný moment je vydávanie týchto legitimácii čiastočne pozastavené, pretože podľa Geckovho vyjadrenia SBU skonfiškovala v mnohých rusínskych centrách potrebnú techniku, aj napriek tomu tisíce ľudí by chcelo získať dané preukazy (Pozri tu – vzor legitimácie naspodku strany: http://www.pudkarpatskarus.eu).

(14) Vyjadrenie Olega Oleksandorviča Zarubinského, predsedu Výboru pre ľudského práva, národnostné menšiny a medzinárodnostných vzťahov Najvyššej rady Ukrajiny.

(15) V kompromitujúcich listoch sa údajne potvrdzovalo, že lídri rusínskeho hnutia sú nečestní a pracujú v hnutí iba za ruské peniaze.

(16) Zatiaľ sú podľa Geckovho vyjadrenia známe iba dve mená Starosta Nikolaj a Ivan Palinkaš, ktorí boli získaní úplatkami a teraz sú prinútení SBU slúžiť. Ten tretí sa zdržiava niekde v Čechách jeho priezvisko je neznáme – krstným menom sa volá Vasilij.

(17) Nie veľmi dobrá situácia je aj v oblasti školstva. Rusínsky jazyk sa údajne neučí v štátnych školách, iba v školách, ktoré si financujú Rusíni sami – donedávna ich financovali Rusíni z USA. V roku 2009 časť rusínskych tried SBU údajne zatvorila a vystrašila učiteľov a sponzorov, že ich zatknú za protištátnu činnosť a separatizmus.

(18) Ako sa už spomínalo, SBU mala údajne v mene „alternatívnych" rusínskych organizácií písať listy do Moskvy týkajúce sa finančnej podpory. Tieto listy SBU údajne písala preventívne, aby odrazila prípadné pokusy rusínskych aktivistov žiadať Kremeľ o finančnú podporu. Rusko podľa dostupných informácií okrem informačnej podpory neposkytuje Rusínom žiadnu inú.

(19) Osobné vyjadrenie Agáty Pilátovej, Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi (ČR). Určité podozrenia a nedôveru zo strany Pilátovej potvrdzuje i spôsob mediálnej prezentácie minuloročného kongresu Podkarpatských Rusínov, ktorý sa uskutočnil v Pardubiciach v Českej Republike (pozri reportáž: http://www.vesti.ru/doc.html?id=279314). Kto, s akým cieľom a za čie peniaze toto „podujatie" organizoval. Nie je náhodné, že o ňom informovali ruské média a po rusky. Navyše v reportáži vystupuje akýsi Vasilij Pauk, ktorý bol prezentovaný ako predseda organizácie podkarpatských Rusínov v ČR (ktorého mimochodom podľa dostupných informácií Pilátovej do tejto funkcie nikto riadne nezvolil). Pilátová ho stretla raz či dvakrát, keď sa pokúšal na pôde organizácie Priateľov Podkarpatskej Rusi i ďalších presadiť svoje politické ciele. Pilátová a ostatní mu opakovane vysvetľovali, že ich organizácia je nepolitická a rozvíja prevažne kultúrnu činnosť, má to tak vo stanovách. A tiež, nech Rusíni bojujú za svoje politické ciele doma, na Podkarpatskej Rusi a v rámci Ukrajiny, ale nie v Českej republike; svojím politickým diletantizmom podľa Agáty Pilátovej môžu spôsobiť iba komplikácie, pokiaľ ide o ich vzťahy s Ukrajinou. Pokiaľ tu chcú žít a pracovať, mali by rešpektovať a hájiť. záujmy Českej republiky. Koniec koncov podľa Pilátovej Pauk zďaleka nevyjadruje názory všetkých Rusínov žijúcich v ČR. Pilátová pozná mnoho ľudí, ktorí s jeho akciami nesúhlasia alebo o nich nemajú tušenie. Ďalej sa vyjadrila, že tieto aktivity neprospievajú zahraničnej politike ČR. Ľudia formátu Pauka podľa Pilátovej majú úplne marginálny význam z hľadiska spoločenského povedomia v ČR. Nikoho to v ČR veľmi nezaujíma; žiadny ohlas tu nemalo, keď išli demonštrovať s rusínskou vlajkou asi pred dvoma rokmi napríklad pred ukrajinskú ambasádu.

(20) Osobné vyjadrenie Agáty Pilátovej, Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi (ČR).

(21) Záväzky týkajúce sa nerealizovanej autonómie Podkarpatskej Rusi. Podľa tejto zmluvy ČSR mala de facto poskytnúť podkarpatským Rusínom úplnú národnú autonómiu – autonómiu najvyššieho stupňa zlučiteľnú s jednotou československého štátu.

(22) Alexander Zozuľák popiera výroky Petra Gecka a zároveň tvrdí, že nepozná jeho a ani jeho aktivity. Okrem toho dodal, že je vo spojení so Zakarpatskom, tak to je len vo sfére kultúry a školstva s organizáciami, ktoré rozvíjajú národnu identitu Rusínov. Svoje vyjadrenie poskytol i Vladimír Protivňák, ktorý Gecka takisto údajne osobne nepozná a pokiaľ mu je známe nezúčastňoval sa ani v štruktúrach Svetového kongresu Rusínov.

(23) V tom čase Paul Robert Magocsi bol predsedom Svetovej rady Rusínov a Alexander Zozuľák jej výkonným tajomníkom. Na druhej strane veľmi aktívna spolupráca existuje medzi rusínskym aktívom a organizáciami z Českej republiky (Praha) a zo Srbska (Nový Sad). Spolupráca prebieha na úrovni odborných konferencií, festivalov, kongresov a vzájomných porád.

(24) Vyjadrenie súčasného predsedu Svetovej rady Rusínov Djuru Papugu.

(25) Otec Sidor nebol zvolený za člena SRR a na jeho miesto získal Michail Almáši. Následne po aktivitách a iniciatívach o. Sidora v Podkarpatsku a upozorneniach vtedajšej Svetovej rady Rusínov Almáši neodpovedal na výzvy vtedajšieho tajomníka SRR a nevedel zdôvodniť svoj postup k vzniknutej situácií na Ukrajine a nakoniec odstúpil z postu člena SRR za Ukrajinu pred desiatym Svetovým kongresom Rusínov. Členom rady reprezentujúcich ukrajinských Rusínov je Mikola Bobinec.
(26) Osobné vyjadrenie Agáty Pilátovej, Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi (ČR).

http://www.despiteborders.com/clanok.php?subaction=showfull&id=1280688650&archive=&start_from=&ucat=50&